Medzinárodná olympiáda z astronómie a astrofyziky

V poradí už 12. ročník Medzinárodnej olympiády z astronómie a astrofyziky (IOAA) sa konal od 3. do 11. novembra 2018 v Pekingu. Bol to veľký ústretový krok od čínskych organizátorov, nakoľko Peking už bol usporiadateľom tejto olympiády v septembri 2010 a v roku 2018 ju dlhodobo plánovala organizovať Srí Lanka. Od svojho úmyslu nakoniec odstúpila, hoci v októbri 2018 zorganizovala Medzinárodnú astronomickú olympiádu (IOA), ktorá je súťažou žiakov vo veku 14 – 18 rokov. Je to súťaž menšieho významu v porovnaní s (IOAA). Týmto vznikol problém, ktorý na poslednú chvíľu vyriešilo planetárium v Pekingu. Všetci účastníci sa však museli zaviazať, že formou vložného si uhradia pomerne drahé ubytovanie, študentov nevynímajúc.

Tušili sme, že olympiáda v Číne bude náročná, preto sme sa počas leta a ešte aj tesne pred olympiádou sústredili na prípravu študentov. Pre najlepších riešiteľov celoslovenského finálového kola, ktoré každoročne organizuje Slovenská astronomická spoločnosť (SAS) pri SAV a  Slovenská ústredná hvezdáreň (SÚH) v Hurbanove, sme zabezpečili účasť na workshope v Maďarsku. Okrem toho všetci tiež absolvovali dvojdňový prípravný seminár v Krajskej hvezdárni a planetáriu Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom, kde sa im venoval hlavne Mgr. Tomáš Dobrovodský. My osobne sme im zase vybavovali víza v Bratislave, aby nestrácali dva dni drahocenného času pred odletom do Pekingu.

Keď sme 1. novembra odlietali z Viedne, spočítal som si, že je to už moja piata cesta do Pekingu, takže som si ani neplánoval, že navštívim nejaké jeho zaujímavosti, ktoré som už poznal z minulosti, no tešilo ma, že toto krásne veľkomesto budem môcť ukázať našim študentom.

Po prílete do Pekingu sme si hodinky posunuli o 7 hodín dopredu, preto dobre padol jeden voľný deň na aklimatizáciu, ktorý študenti využili aj na prehliadku zakázaného mesta, ktoré je „povinným cvikom“ pri prvej návšteve Pekingu. Už po prvom dni boli študenti Pekingom očarení, staré hutongy prerobené na obchodné uličky, široké ulice plné áut, množstvo elektromobilov, hodne zelene a perfektne fungujúce metro (druhé najväčšie na svete po metre v Šanghaji).

Prvý deň olympiády vystriedal slnečné počasie drobný dážď a teplota iba 5o C. Žiaľ, aj keď nám organizátori rozdali vyše 300 pršiplášťov, absolvovanie trojhodinového otváracieho ceremoniálu na dvore planetária spôsobilo prechladnutie väčšej polovice účastníkov, hlavne tých, z teplých krajín. Počas otvorenia zaznelo množstvo príhovorov a nikto si ho nechcel skrátiť kvôli počasiu, nakoľko chápem, že si ho každý pripravoval s plnou vážnosťou vzhľadom k tak významnej udalosti. Ako prvý pozdravil zmoknutých poslucháčov Guo Guangsheng, prezident Pekingskej akadémie vedy a techniky, ktorá bola aj hlavným organizátorom celej olympiády. Za hostiteľskú inštitúciu, Pekingské planetárium, pozdravil zhromaždených vedúcich a študentov jej riaditeľ Jin Zhu.

Po úvodných príhovoroch sa na pódiu predstavili postupne všetky zahraničné výpravy. Po náročnom programe sme museli od študentov vyzbierať všetky elektronické komunikačné prostriedky a študentov odviezli do 2 hodiny vzdialeného horského rezortu Holiday Inn v Yanqingu. Rezort sa nachádza neďaleko za Veľkým čínskym múrom, v smere od Pekingu, preto pre študentov zorganizovali aj jeho prehliadku počas voľného dňa. Presne v okolí tohto rezortu sa budú v roku 2022 konať zimné olympijské hry a v uvedenom rezorte budú zrejme ubytovaní aj športovci.

My vedúci sme zostali v Pekingu a pešo sme sa presunuli do iba 500 m vzdialeného hotela. Potom sme celý týždeň chodili pohodlným krokom medzi hotelom a planetáriom, v ktorom sme mali všetky porady medzinárodného výboru olympiády. Pre nás aj študentov sa začali tradičné aktivity. Upravovali sme a prekladali úlohy, ktoré pripravili čínski astronómovia, prípadne ktoré dodali kolegovia z niektorých krajín. Na riešenie dátovej analýzy sme vybojovali hodinu navyše, takže na riešenie dvoch ťažkých úloh mali študenti k dispozícii 5 hodín. Mohla by sa to zdať dostatočne dlhá doba, no každá z úloh bola rozdelená ešte na 5 – 7 čiastkových úloh, študenti museli spracovávať tabuľkové dáta a ručne vykresľovať grafy do pripravených milimetrových papierov, takže ani po 5 hodinách poctivej práce nemali všetko dokončené.

Časť praktických úloh bola veľmi netradičná a naši študenti ju právom kritizovali, nakoľko nezohľadňovala astronomické vedomosti, bola veľmi ľahká a tým zvýhodnila aj slabších pozorovateľov oblohy, ktorí by ináč možno neuspeli. Spočívala v namierení a zaostrení malého astronomického ďalekohľadu na vzdialený monitor so zobrazeným náhodne vybraným slovom. Išlo len o to, dané slovo prečítať a zapísať do formulára. Naši študenti sú práve dobrými pozorovateľmi nočnej oblohy, a preto by boli zvládli aj oveľa ťažšiu praktickú úlohu. Takýto prístup organizátorov spôsobil, v konečnom spočítaní bodov, že väčší počet študentov siahol po medailách ako v predchádzajúcich rokoch.

Konečne po týždni sme opäť stretli našich študentov v ich rezorte, kam nás viezli z Pekingu, aby sme si pozreli aj priestory, kde oni trávili náročný týždeň a riešili astronomické úlohy. Mali sme možnosť podrobne prediskutovať ich riešenia a pripraviť sa na moderovanie hodnotení. Najsmutnejší bol Dejan Prokop, ktorý omylom písal riešenia aj na rubové strany určených papierov, čo by sa nemalo robiť. Sľúbili sme mu, že toto vybavíme na moderáciách, nakoľko v opačnom prípade by stratil značný počet bodov. V študentskom rezorte sme potom spoločne strávili aj slávnostný večer ochutnávaním jedál typickej, veľmi rôznorodej čínskej kuchyne.

Moderovanie úloh ďalší deň v planetáriu bolo náročné. Jednak bolo na to veľmi málo času, 10 minút na 1 – 2 úlohy pre všetkých našich študentov, a jednak čínsky členovia hodnotiacej komisie boli pomerne neoblomní a trvali si na svojich hodnoteniach. Niečo sa predsa len podarilo vybojovať a boli sme povďační za každý bod navyše, nakoľko už sme to v minulosti zažili, keď nás od medaile delilo menej ako pol boda.

Napriek všetkým informáciám o riešeniach našich študentov sme najväčšie napätie prežívali počas záverečného ceremoniálu. Ten sa konal posledný deň v doobedňajších hodinách v rezorte študentov, kam nás opäť viezli z Pekingu po trojprúdovej diaľnici. Bolo vidieť ako Číňania budujú tunely pre vysokorýchlostnú železnicu, ktorá povedie z Pekingu do miest olympijských hier v roku 2022. Je zaujímavé vidieť ako súčasní stavebníci vedú tunely popod hory, na hrebeňoch ktorých budovali ich predchodcovia pred vyše 500 rokmi veľký múr.

Záverečný ceremoniál sa konal v kongresovom centre, ktoré je súčasťou rezortu Holiday Inn, a ktoré pojalo všetkých 204 študentov z 39 krajín z celého sveta, vyše 100 vedúcich výprav a pozorovateľov, vzácnych hostí, predstaviteľov zúčastnených inštitúcií, členov hodnotiacej komisie a všetkých pomocníkov, ktorí zabezpečili perfektnú organizáciu olympiády.

Spoločne so študentmi sme zasadli za okrúhle stoly a s veľkým napätím sme sledovali vyhlasovanie výsledkov. Vedeli sme, že určite dostaneme jednu medailu, no nedalo sa odhadnúť, aká bude. Udeľovali sa diplomy pre úspešných riešiteľov a tu čítali mená obidvoch našich Košičanov, Rada LascsákaSama Amricha z Gymnázia na Poštovej ulici. Prekvapivo nečítali Dejana Prokopa z Gymnázia v Galante, čo znamenalo, že išiel na pódium až neskôr, po bronzovú medailu. Našu Janku stále nečítajú, takže je to dobré, myslíme si, že to bude silná strieborná medaila. Stále čakáme, posledná strieborná medaila už bola udelená a Janku nečítali.

Vtedy nás prepadlo obrovské vzrušenie, Janka Švrčková zo Senice, naša najskúsenejšia olympionička získava už svoju tretiu olympijskú medailu, po dvoch bronzových je to teraz v Číne zlatá medaila pre Slovensko. Dievčatá plačú od šťastia a nás to opäť posúva medzi svetovú špičku spomedzi zúčastnených krajín. Slovenská vlajka je tam popri vlajkách iných krajín a na internete si to pozerá celý svet.

Treba ešte spomenúť našu kurióznu spiatočnú cestu. Tu sme až taký úspešní neboli, no nebolo to našou vinou, ale zásluhou poľskej leteckej spoločnosti LOT, ktorej sa tesne pred plánovaným odletom z Pekingu pokazilo lietadlo. Neznáma kvapalina vytvorila mláku na betónovej ploche letiska a začalo dlhé, takmer 12 hodinové čakanie. Najprv sme boli hladní a smädní, bolo dosť chladno, čaj bez cukru a sendvič bez šunky nás nenadchol a až po 7 hodinách nás poslali na večeru do reštaurácie na letisku. Potom ešte poľský koordinátor letov poprosil cestujúcich o peniaze, aby mohol zaplatiť Číňanom za opravu lietadla. A táto smiešna príhoda sa objavila vo svetových médiách ako kritika leteckej spoločnosti.

Keď som konečne sadol do lietadla, od únavy som prespal aj večeru. Dali mi ju neskôr, no nebolo to jedlé. Márne som sa tešil na raňajky, tie boli ešte horšie, no boli sme šťastní, keď sme pristáli vo Varšave. Posledný let do Viedne sme už nestihli, preto nás ubytovali na letisku v hoteli, dostali sme sendvič s vytúženou šunkou a výborné raňajky. A keď sme prvým ranným letom z Varšavy pristáli vo Viedni, to už ako keby sme boli doma. Takže plní zážitkov my aj študenti a napriek niektorým problémom to všetko bolo výborné. A ja už vôbec nebanujem, že som bol opäť v Pekingu. Je to tak dynamicky sa rozvíjajúce mesto, že som dostal chuť pozrieť sa sem znova, možno aj počas zimnej olympiády v roku 2022.

Ďakujeme všetkým, ktorí nám s organizovaním Astronomickej olympiády (AO) na Slovensku pomáhajú, sú to členovia Výkonného výboru AO a z inštitúcií SÚH v Hurbanove, HaP Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom a tiež UPJŠ v Košiciach.

L. Hric

Nike Zoom Winflo 5 Black Mens Running Shoes AA7406-002