USAS – 2017

USAS – 2017

Z histórie našich expedícií

Slovenská astronomická spoločnosť (SAS) pri SAV už tradične organizuje expedície za mimoriadnymi astronomickými úkazmi po celom svete, hlavne za úplnými zatmeniami Slnka, ktoré sú z nášho územia nepozorovateľné. Prvou takouto expedíciou bol SASTUR 2006 za úplným zatmením Slnka do Turecka kde sme pozorovali zatmenie v nadmorskej výške 1120 m počas vynikajúceho počasia a získali sme jedny z najkvalitnejších fotografií tohto konkrétneho zatmenia spomedzi všetkých expedícií. Na expedícii mal vtedy svoju aparatúru aj dnes už svetoznámy pozorovateľ prof. Miloslav Druckmüller, ktorý za svoje snímky zatmenia Slnka z toho roku bol ocenený Českou astronomickou spoločnosťou ako „Astrofotograf roka 2006“.

V roku 2009 sme zorganizovali expedíciu SASCIN 2009 do Číny, ktorej sa zúčastnilo rekordných 112 účastníkov. Počasie, žiaľ, už nebolo také vynikajúce, podobne ako aj na expedícii AUSAS 2012 do Austrálie. V roku 2012 sme organizovali ešte expedíciu NORSAS 2012 za pozorovaním prechodu Venuše popred slnečný kotúč, ktorá vynahradila posádkam troch áut ďalekú cestu za severný polárny kruh výbornými pozorovacími podmienkami. Na základe týchto skutočností sme preto netrpezlivo čakali na „Veľké americké zatmenie“, ktorého pás totality prechádzal územím USA s vysokou pravdepodobnosťou pomerne dobrého počasia.

 

11 členov expedície sa stretlo spolu až v Los Angeles

Expedíciu USAS 2017 sme neorganizovali s pomocou cestovných kancelárií, nakoľko ich ceny a podmienky boli pre nás nezaujímavé. Na stránke SAS pri SAV sme preto publikovali iba doporučený termín s trasou po národných parkoch USA, ktorá odrážala naše predchádzajúce skúsenosti, informácie z viacerých zdrojov a aj požiadavky a návrhy jednotlivých účastníkov. Východiskom expedície bolo medzinárodné letisko v Los Angeles (LA), kde sa nás 16. augusta stretlo celkove 11 pozorovateľov a cestovateľov, hlavne členov SAS pri SAV a účastníkov už aj predchádzajúcich štyroch expedícií, zo Slovenska (8), ale aj z Českej republiky (3). Pre zaujímavosť všetci účastníci spoza rieky Moravy leteli do LA z Budapešti a naopak piati Slováci leteli do LA z Prahy.

Zastúpená bola Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, Astronomický ústav SAV v Tatranskej Lomnici (Dr. Daniel Novocký CSc. ), Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach (študent Jaroslav Merc), členovia SAS pri SAV z Českej republiky (Ladislav Socha s manželkou Jankou, ktorí sa ako jediní, okrem nás, zúčastnili všetkých expedícií organizovaných SAS pri SAV) a aj záujemcovia o astronómiu z Banskej Bystrice. Na letisku v požičovni áut sme si prevzali dopredu zaplatené 2 väčšie vozidlá a mohli sme vyraziť po 14 prúdovej výpadovke z LA.

 

Prvý cieľ Las Vegas

Trasa expedície nás z LA zaviedla do najznámejšieho mesta zábavy, do Las Vegas, kde sme ďalší deň strávili asi 4 hodiny. Las Vegas, ako ho poznáme z filmov, je vlastne jedna hlavná ulica (Las Vegas Strip), kde sa nachádza väčšina kasín a hotelov. Nakoľko do pásu totality sme mali pred sebou ešte asi 1500 km, hneď po pešej prehliadke hlavných atrakcií mesta v 40 stupňovej horúčave sme pokračovali do Národného parku „Bryce Canyon“. Tento park patrí snáď k najkrajším národným parkom USA, a preto sme si tu neodpustili pešiu túru po serpentínach, ktorými je park popretkávaný v celkovej dĺžke 242 km. Treba pripomenúť, že väčšina národných parkov USA predstavuje obrovské územia, ktoré je možné navštíviť jedine pomocou automobilu. Našou snahou bolo dodržať naplánovaný itinerár nielen v mieste, ale aj v čase, nakoľko sme vedeli, že zatmenie na nás nepočká.

Ďalší deň sme navštívili Národný park „Capitol Reef“, ktorý nás doslova ohúril svojou mohutnosťou kolmých stien pieskovcových útesov a monolitov. Deň pred zatmením sme ešte stihli navštíviť Salt Lake – soľné jazero, ktoré je domovom miliónov vtákov a do neskorej noci sme smerovali do pásu totality, pričom sme sledovali predpoveď počasia, aby sme dosiahli optimálnu lokalitu na pozorovanie úplného zatmenia. Cesty boli zatiaľ prázdne a tak sa nenaplnili predpovede niektorých astronómov, že polovica Američanov sa bude presúvať do pásu totality. Hľadanie vhodného pozorovacieho miesta sme ukončili na malom opustenom parkovisku a až s východom slnka sa ukázalo, že sme pri zaujímavej prírodnej lokalite „Hell's Half Acre“, asi 60 km západne od mesta Casper v štáte Wyoming a iba 8240 m od centrálnej línie úplného zatmenia.

 

Deň zatmenia

Počasie bolo vynikajúce, od západu sa však približovali menšie mráčiky, ktoré nás začali znepokojovať. Mohli sme sa ešte presunúť smerom na východ po ceste, ktorá kopírovala pás totality, no pribúdalo aj záujemcov o tento mimoriadny astronomický úkaz a naše parkovisko sa v tej dobe už úplne zaplnilo a autá zastavovali aj na okolitej lúke. Zostali sme teda na mieste, čo sme neskôr vôbec neľutovali. Americkí pozorovatelia inštalovali po okolí najrôznejšiu prístrojovú techniku, aby čo najkvalitnejšie zachytili neopakovateľné okamžiky počas úplnej fázy zatmenia. V našej 11-člennej skupinke mal už tradične najlepšie prístrojové vybavenie Ladislav Socha z Litomyšle, ktorému počas zatmenia asistovala manželka Janka. Na pozorovanie používal montáž Sky-Watcher EQ-2, ktorú si sám upravil na malý paralaktický stôl. Fotil s fotoaparátom Pentax K-30 na ISO 400. Mimo totalitu používal fóliový filter od ATC Přerov (denzita cca 5, Slnko zobrazuje žlté) v spojení s refraktorom Celestron (D = 70 mm, f = 400 mm). Počas totality sa používal Meniskový ďalekohľad 3M – 5A (F = 8, f = 500 mm) vyrobený v bývalom ZSSR. Najlepšie zábery koróny boli získané s expozičnými časmi 1/80, 1/160 a 1/250 sekundy.

Mráčiky od západu nestihli pokaziť najdôležitejšie fázy zatmenia a kvalita pozorovacieho materiálu nás veľmi uspokojila. Počas zatmenia však nedošlo k takému stmavnutiu oblohy aké sme očakávali a aké sme pozorovali počas predchádzajúcich zatmení. Bolo to spôsobené hlavne menšou šírkou pásu totality, ktorá dosiahla iba 105 km, a tak svetlo z jeho okraja preniklo aj do stredu pásu. Takmer sme nevideli neadaptovaným zrakom hviezdy na pozadí zatmeňovej oblohy a ani v prírode nedochádzalo k zmenám, aké sme pozorovali napríklad v roku 2009 v Číne počas najdlhšieho úplného zatmenia v tomto storočí.

 

Yellowstone – najstarší národný park na svete

Hneď po zatmení sme vyrazili podľa plánu na ďalšiu cestu smerom do najstaršieho národného parku na svete, založeného 1. marca 1872, do Yellowstonu, ktorý má rozlohu takmer 9 000 km2 a zasahuje do troch štátov USA – Wyoming, Montana a Idaho. Po zatmení sa však na cestu vydali všetci pozorovatelia, čím sa vytvorili kolóny áut dlhé aj desiatky km. Trochu nás to zdržalo oproti plánu, no krátko po zotmení sme dorazili do kampingu tesne pred Yellowstonom. Noc bola jasná, no najchladnejšia zo všetkých nocí počas celej expedície, nakoľko sme spali v nadmorskej výške 2400 m, čo je aj priemerná nadmorská výška Yellowstonského národného parku. Našťastie deň predtým sme si už stihli kúpiť vo Walmarte spacáky, ktoré boli neuveriteľne komfortné za cenu 8 dolárov. Kto si ich nekúpil, po tejto noci po nich zatúžil a pri ďalšej návšteve tejto najväčšej nadnárodnej korporácie na svete sme hromadne nabehli do oddelenia športu.

Paradoxne Yellowstone je supervulkán s obrovskou geotermálnou, seizmickou a vulkanickou aktivitou, s horúcimi jazierkami a fumarolmi. Táto aktivita je nepretržite monitorovaná a verejnosť je adekvátne informovaná. Na prehliadku parku sme si vyčlenili 2 dni a samozrejme, že aj tak sme stihli navštíviť len tie najväčšie vychytávky. Treba priznať, že Yellowstone bol preplnený návštevníkmi v dôsledku zatmenia Slnka. Veľa pozorovateľov si po zatmení odskočili aj na návštevu tohto národného parku. Dôkazom je aj milé prekvapenie, keď na jednom parkovisku v Mammoth Hot Springs, čo je osobitná časť parku, sme stretli Dr. Jana Kožuška, PhD., ktorý vedie astronomickú olympiádu v Českej Republike a každý rok sa s ním stretávame v rôznych krajinách sveta na medzinárodných olympiádach. Tu sme ho však nečakali. Amerika je malá, ha ha!

 

Úžasná príroda amerického juhozápadu a stredozápadu

Ďalšie naše putovanie už nebolo také uponáhľané. Nič nás už nenútilo prísť presne na dané miesto, ako to bolo v prípade zatmenia a tak sme si mohli dovoliť pružnejšie upravovať program, podľa aktuálnej situácie. Najprv sme sa na žiadosť Láďu zastavili v Little Bighorn, v štáte Montana, kde sa v roku 1876 odohrala bitka medzi armádou USA a indiánmi z kmeňov Lakotov, Šajenov a Arapahov. Vojakom známej 7. kavalérie velil podplukovník Custer a bitku prežil iba jediný kôň, ktorý sa neskôr stal čestným členom a symbolom novej 7. kavalérie. Potom sme prešli mestom Buffalo okolo Dewils Tower, kde sme podnikli krátku túru okolo tohto mimoriadneho útvaru sopečného pôvodu, ktorý sa čnie 386 m nad okolitou rovinou. Tento príklad stĺpcovitej odlučnosti vznikol pred 50 miliónmi rokov a pre miestnych indiánov má dodnes posvätný význam. Najsevernejším cieľom našej expedície boli svetoznáme sochy vytesané priamo do skalnatých stien. Crazy Horse je socha indiána cválajúceho na koni. Po dokončení by to mala byť najväčšia takáto socha na svete, no zatiaľ je hotová len hlava tohto známeho indiánskeho náčelníka, ktorá má výšku asi 27 m. Neďaleko je však najznámejšie americké súsošie – 18 m vysoké hlavy štyroch bývalých prezidentov USA. Na 3 milióny návštevníkov, ktorí sem zavítajú každý rok sa pozerá George Washington, Thomas Jefferson, Abraham Lincoln a Theodore Roosevelt. Monumentálny zážitok.

Tu sa naša trasa otočila a pomaly sme zamierili späť do LA. Cestou sme však ešte navštívili Národný park Badlands, Rocky Mountains, Medvedie jazero, Black Canyon, Colorado National Monument, čo je vlastne neobyčajná formácia červených skalných útvarov pozdĺž trasy dlhej asi 50 km. Jedna z množstva skalných veží „Independence Rock“ s výškou 127 m sa stala aj štátnym symbolom Colorada. Napriek tomu, že sme videli množstvo nádherných prírodných útvarov počas našej cesty, najkrajšie zážitky nás ešte len čakali. Bola to návšteva Národného parku „Arches“ vo východnom Utahu, kde sa na ploche 310 km2 nachádza vyše 2000 pieskovcových oblúkov. Túru sme podnikli k svetoznámemu oblúku „Delicate Arch“, ktorý je symbolom tohto štátu.

Ďalší deň sme prešli cez údolie „Monument Valley“ do „Canyon de Chelly National Monument“, kde sme v úžase obdivovali pieskovcovú skalnatú ihlu „Spider Rock“, ktorá sa týči do výšky 229 m. Ďalší deň sme si ešte neodpustili návštevu Národného parku „Petrified Forest“, kde sa nachádza množstvo skamenelých stromov. Samozrejme navštívili sme aj Baringerov meteorický kráter (písali sme o ňom v Kozmose 2010/1, str. 26), Sunset kráter, snáď najznámejší prírodný útvar na svete - Grand Canyon, ktorý je dlhý neuveriteľných 446 km a nakoniec sme prešli možno najočarujúcejším národným parkom Zion. Týmto parkom sme sa rozlúčili s prírodou amerického juhozápadu a okolo Hooverovej priehrady sme sa vrátili do LA. Tu sme okrem „povinnej jazdy“ ulicami Hollywoodu a Beverly Hills strávili takmer celú noc na historickom a zároveň zmodernizovanom „Griffith Observatory“ ktoré bolo dokončené už v roku 1935. Dúfam, že o ňom napíšeme viac v niektorom ďalšom čísle nášho časopisu.

 

Po úžasných vyše 8 tisíc km oficiálna časť našej expedície skončila, 7 členov odletelo do Európy a my 4 sme ešte vyše 2 týždne pokračovali v našej dovolenke

 

RNDr. Ladislav Hric, CSc.

predseda SAS pri SAV,

SÚH Hurbanovo,

RNDr. M. Hricová Bartolomejová,

SAS pri SAV